Únik (1992)

Depeche Mode si po megaúspešnom albume "Violator", a štyroch singloch, dopriali dovolenku. Okrem Alana Wildera, ktorý sa rozhodol reaktivovať svoj vlastný projekt Recoil.

Alan: Ide len o to, aby som urobil niečo, kde nebude použité moje meno. Projekt Recoil ma zbavuje frustrácie. Byť v kapele je totiž vždy o kompromise, aj keď iba preto, aby ste mohli presadiť vlastné nápady. Piesne Depeche Mode sú bežne 3.5 minútové popové, komerčné záležitosti. Síce ich mám rád, ale zároveň chceme robiť čosi viac.

Dnes 32-ročný Alan Wilder by si po úspechoch s albumami "Music For The Masses" a "Violator" mohol užiť rok zaslúženého voľna, no napriek tomu nezaháľal.
Vždy v sebe cítim kreativitu, tak prečo nepokračovať v práci na vlastných veciach? Prvotná myšlienka bola založená na spolupráci s inými ľuďmi, začať tvoriť hudbu s tým, že sa uvidí, kam to povedie. Postupne som si uvedomil, že moje skladby sú akési soundtracky, ktoré potrebujú spevákov. Stala sa z toho nová výzva, nakoľko nie som zvyknutý pracovať s textami, je to totiž náročnejšie. Napr. skladba "Bloodline" ... až pri mixe som si uvedomil, že potrebujem speváčku. Tak som oslovil Toni Halliday z Curve.

Taká "Edge Of Life" má hitový potenciál ...
To vážne? Vďaka.

Sólové albumy členov veľkých kapiel vždy trpia predsudkom, že sú to len "vedľajšie produkty".
Je to odlišné od Depeche Mode, kde najskôr vznikajú skladby. Pri práci s Depeche Mode som viac producent, pretože Martin príde s demom, ktoré je už prakticky hotové a len aranžujeme. Sme vlastne viac produkčný tím, než kapela. V podstate sa texty a vokálne linky nemenia, mení sa len všetko ostatné.

Od "producenta" Depeche Mode k produkcií Nitzer Ebb, to pre Teba asi nebol veľký rozdiel.
Po tom, čo nám Nitzer Ebb na poslednom turné robili predskokanov, sa z nás stali priatelia. Chceli znieť melodickejšie, pridať tým čisto rytmickým skladbám istú hĺbku. Ich album, to bola moja prvá externá producentská skúsenosť.

Spokojnosť?
Takmer úplná.

Prečo?
Nikdy nie som úplne spokojný so svojou prácou. Je dobré, ako zostane nejaký pocit nespokojnosti. Človek tak môže napredovať.

Skladba "Faith Healer" na Tvojom albume vyznieva ako nejaký unikajúci klon zo zverinca Nitzer Ebb ...
Je to možné, ale táto skladba vznikla ešte pred ich albumom. Skladba "Faith Healer" je moja vlastná, hoci pracovať s Nitzer Ebb je vážne zábavné. Veľmi sa mi páči ich rock'n'rollový prístup.

Takisto si spolupracoval s Mobym.
Áno, na tomto albume si zarapoval.

A tiež s LFO, ako takmer všetci v dnešnej dobe ...
Nevedel som, že je po nich taký veľký dopyt! Majú vcelku inovátorský prístup k práci. Ponúkli mi päť veľmi drsných mixov, tak som nakoniec zeditoval iba jeden. Keď som zavolal Markovi a pokúšal sa s ním debatovať, tak jediné, čo ho zaujímalo bolo, aby som mu povedal, kedy začnú Depeche Mode pracovať na ďalšom albume ... celé to vyznelo, akoby som telefonoval s nejakým pubertálnym fanúšikom Depeche Mode.

A čo si mu odpovedal?
Že čoskoro začneme pracovať na základnej štruktúre albumu v Madride.

Album "Bloodline" je viacmenej tanečne orientovaný. Chcel si osloviť širšie publikum?
Mal som jednoducho pocit, že to chcem urobiť viac v tanečnejšom rytme. A aj to je dôvod, prečo sme nakoniec urobili toľko mixov singla "Faith Healer". Chceli sme využiť výhody nového nariadenia, "Regulation 12". Predtým bola časová dĺžka singla limitovaná na 30 minút, všetko nad tento rámec spadalo do kategórie "album". Dnes môžete singel natiahnúť aj na 40 minút, pokiaľ do obsahu zahrniete iba jednu skladbu.

Nuž, marketing ...
Niektoré remixy vedia byť vynikajúce, pokiaľ sú vtipné. Mnohé však možno označiť za "zabudnuteľné".

Akú hudbu zvykneš počúvať doma?
V poslednej dobe je ťažké nájsť niečo, čo by vyhovovalo môjmu vkusu ... možno posledný album Lou Reeda? Stále si pamätám jeho vynikajúci album "Berlin". Ale vo všeobecnosti počúvam to, čo mám fakt rád: DAF, Kraftwerk ...

Kraftwerk? To vážne?
Cítím veľkú spriaznenosť k ich práci. Majú veľmi osobitú predstavu a priestore a minimalizne, a nikdy si nevyberú tú ľahšiu cestu. Vedia veľmi dobre, ako prilákať poslúcháčov, sú veľmi šikovní, v skutočnosti až príliš. Nemáte pocit, že je veľmi ľahké si predstaviť, ako pracujú, objavia brilantní zvuk, zastavia sa, pozrú na seba a povedia si, "to je veľmi šikovné, nie?" :)

A mimo Kraftwerk?
Nitzer Ebb, samozrejme ... a potom práce od Philipa Glassa a Steve Reicha, a zopár klasík. Momentálne sú mojou obľúbenou kapelou Curve.

Ale to už je ťažká gitarovka ...
Zo všetkého sa vždy dá vziať niečo dobré. Vô väčšine nahrávok sa snažím nájsť niečo, čo ma vie potešiť, dokonca aj v country, či trash metale ...

Alebo v rock'n'rolle ...
Rock'n'roll? Vážne neviem, čo to je :)

zdroj: Rock&Folk, Francúzsko, 1992