Utancuj sa k smrti s DM (1982)

Prvé vydanie nemeckého kazetového magazínu M.A.C prinieslo aj krátky rozhovor s Andym Fletcherom, ktorý vznikol pravdepodobne v deň berlínskeho vystúpenia Depeche Mode, 26/03/1982.

Váš dojem z nemeckého publika, v porovnaní s anglickým a anglickými fanúšikmi?
Andy Fletcher: Veľmi dobrý, skutočne, už len preto, že ľudia tu naše skladby poznajú a okrem toho, naše britské publikum je o čosi mladšie. Tu je publikum vekovo pestrejšie, v rozmedzí tak 12 - 25 rokov, alebo tak nejako.

Kapelu opustil Vince Clarke, ktorý bol, myslím, skladateľom Depeche Mode a napísal hity ako "New Life". Aký bol vlastne dôvod jeho odchodu?
Nepáčilo sa mu, akým smerom sa kapela vydala, mal pocit, že sa z nás stala popíková záležitosť pre pubertiakov, ktorým nezáleží, akú hudbu produkujeme, či aký má vlastne význam. Chcú sa s Vami len stretnúť, pobozkať, dotnúť sa vlasov a podobne. Nechodili po koncerte za nami a nepočuli sme od nich "teda, koncert, hudba ... bolo to perfektné a vy ste hrali skvele". Mohli sme hrať akokoľvek, dokonca robiť len hluk, či sa len tak vyblázniť, oni by nám len povedali, že sme hrali perfektne.

Spôsobilo Vám jeho nahradenie novým členom nejaké problémy?
O jeho odchode sme vedeli skôr, než nám to sám oznámil. Nemali sme naplánované žiadne nahrávanie nových skladieb, takže nás to príliš netrápilo.

Kritici Vás spájajú s novoromantickou scénou, ale ja si nemyslím, že by ste tam patrili.
Keď sme si všimli plagáty ohlasujúce naše koncerty tu v Nemecku, tak na všetkých bolo uvedené "novoromantici na turné". A to bolo pre nás veľmi nepríjemné, pretože v Anglicku sme sa rok a pol snažili všetkým vysvetliť, že s novoromantizmom nič spoločné nemáme a nič také, ako "novormantizmus" neexistuje. Rok a pol s tým zabijeme a zrazu prídete do Nemecka a takéto slogany! Je to naozaj trápne, pretože keď sem prídu Angličania, či anglické kapely, a uvidia tie plagáty, tak nám to budú dosť dlho vyhadzovať na oči a to sa na nás prejaví. Dokonca aj na vstupenkách na koncert v Hamburgu bolo uvedené "Králi novoromantizmu".

Predali ste doteraz nejaké nahrávky v Spojených štátoch?
Iba odhadom 20 - 25 000 albumov. Ale albumy The Human League sa tam držia v rebríčkoch 52 týždňov po sebe, hneď za nimi sú Soft Cell, takže aj my stúpame. Ide o to, že v amerických rádiách, tých belošškých, hrajú prevažne rockovú hudbu a len tie černošské hrajú napr. Kraftwerk a trochu temnejšie záležitosti. Aj to preto, že nahrávacia spoločnosť tam Kraftwerk prezentovala ako černošskú hudbu.

Ako??
Dobre počujete. Tí ľudia z tých rádií si tak, ako o Kraftwerk, aj o nás mysleli, že sme černoši.

zdroj: M.A.C magazin, Berlín, 05/1982