V správnom čase na správnom mieste (03/2016) - 1/2

S Garethom Jonesom sa prenesieme v čase do Berlína, na prelom rokov 1985 - 1986, a pripomenieme si nahrávanie fenomenálneho albumu "Black Celebration".

Pred začiatkom tohto rozhovoru som sa trochu pohrabal v archívoch. Dokonca mi veľmi pomohlo pozretie DVD k reedícií albumu "Black Celebration".
Gareth Jones: To som nevidel už pekne dlho, snáď si teda na niečo spomeniem.

Jedna z vecí, ktoré som si na DVD všimol, je prístup, ktorý ste zaujali k nahrávaniu tohto albumu. Tvrdíte, že ste si osvojili prístup Wernera Herzoga a brali veci tak, ako prišli. Ako sa to odrazilo na samotnom albume?
S tým prišiel Daniel. A tým nabrali veci na intenzite, kreativite a náročnosti. Na konci nahrávania sa vďaka tomu objavili príznaky podráždenosti. Doslova sme túžili po tom to dokončiť a vrátiť sa k našim bežným životom! Od momentu, ako sme začali s nahrávaním, sme boli, až do dokončenia finálneho mixu, spolu denno denne. V mnohých ohľadoch to bol ten najnáročnejší projekt, na akom som sa kedy podieľal. Boli projekty, na ktorých som pracoval aj dlhšie, len vždy som mal počas toho možnosť dopriať si voľno. Práca, ktorú sme na albume "Black Celebration" odviedli dodala albumu energiu, pocit klaustrofóbie, introspektívy a všetky tieto aspekty spolu fungujú. Boli sme všetci v tesnom spojení, osobne i pracovne, čo prinieslo so sebou množstvo tvorivého napätia. Ťažko povedať, ako to ovplyvnilo samotný album, pretože žiadna iné verzia "Black Celebration" neexistuje - je len jediná. Jednoducho sme sa rozhodli takto to urobiť a svojim spôsobom to nahrávku ovplyvnilo, čo bolo hlavné.

Čo ma, okrem iného, na tomto albume zaráža, je úplne iný pocit, ktorý z neho vychádza, v porovnaní s predchádzajúcimi albumami Depeche Mode. Kým "Construction Time Again" a "Some Great Reward" dali kapele trdší zvuk, stále majú v sebe veľa popových prvkov. Bolo teda vedomým rozhodím vytvoriť s "Black Celebration" temnejší a intenzívnejší album?
Z časti má na intenzite podiel myšlienka úzkeho spojenia a intenzívnej práce na albume, myšlienka "žiť albumom" sa stala vlastne ikonickou a bola postavená na základe skladieb a samotného názvu albumu - predstava temnej oslavy. Martin pri písaní skladieb cielil na niečo temnejšie, doslova hlbšie a od toho sa odvíjala aj samotná práca na albume. Vkročili tak na územie, ktoré následne osídlovali s albumami "Music For The Masses", "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Možno každý ich album je označovaný ako prelomový, ale album "Black Celebration" bol pre Depeche Mode skutočným bodom zlomu, keďže je zároveň akýmsi vyvrcholením berlínskej trilógie a posúva kapelu od nervózneho electropopu k temnejšej a dokonalejšej forme. Ako každý ich projekt, aj tento bol vedený písaním samotných skladieb. Ak je štýl písania hlbší, podivnejší a temnejší, stanú sa tieto témy nevyhnutne základnou informáciou celej produkcie.

Prvé štúdiové práce začali v Londýne, odkiaľ ste sa presunuli do Berlína. Kedy si vlastne počul po prvýkrát Martinove demá? Bolo to na prvom stretnutí v Londýne?
Daniel s kapelou si demá vypočuli ešte pred nástupom do londýnskeho štúdia a ja takisto. Napr. v prípade albumu "Some Great Reward" som počul demá ešte predtým, ako som sa s kapelou stretol po prvýkrát v štúdiu. Demá sú veľmi dôležité. V tých časoch sa nevyhnutne líšili od finálnej verzie skladby a nedali sa ani v skutočnosti použiť, pretože ich kvalita bola skutočne zlá. V dnešnej dobe môžete použiť demo ako hotový produkt, no vtedy bola medzi demom a finálnou skladbou obrovská priepasť. Ako som povedal, demo bolo veľmi dôležité, keďže to bola vlastne prvotná vízia skladby, takže bolo vždy k dispozícií. Nepúšťali sme si ich denne, ale bol to užitočný referenčný bod, hlavne keď sme si potrebovali pripomenúť pôvodnú atmosféru piesne, prípadne keď sme sa strácali alebo niečo vynechali. Pre album "Black Celebration" spracovával Alan Wilder demá v štúdiu Rough Trade. Kapela tam absolvovala aj predprodukčnú fázu albumu, bolo to také malé multitrackové štúdiu. Síce výsledok sa nepreniesol na dvojpalcové pásky, ale bola to užitočná fáza pre vývoj zvukov a štruktúr skladieb, prípadne pre vytváranie zvukov samotných a takisto samplov. Tam som ich navštívil, než sme sa presunuli do londýnskych Westside štúdií, kde sme už náležite začali na albume pracovať. S predprodukciou som však osobne nemal nič spoločné, to bolo čisto v réžií Alana a ostatných z kapely.

Pokiaľ ide o samotné piesne, DVD k albumu nesie podtitul "Piesne nie sú dostatočne dobré, nie sú medzi nimi žiadne single a nikdy sa nebudú hrať v rádiu". Napriek tomu je pilotný singel, skladba "Stripped", niečo ako medzník Depeche Mode. Spomínaš si na tie obavy zo zjavného nedostatku kandidátov na singel v tom čase?
V podstate nie. Spomínam si, že v súvislosti so "Stripped" sme do štúdia po prvýkrát do štúdia pozvali Neila Ferrisa (má na starosti propagáciu kapely v TV a v rádiu), aby si skladbu vypočul. Daniel trval na tom, aby sa komukoľvek mimo pracovného tímu prehrávali iba masterované skladby. Vtedy máte však len jedinú šancu urobiť dojem, no Daniel si chcel byť istý, že dojem bude skvelý. Väčšinou sme pracovali "pod pokrievkou" a nahrávacej spoločnosti, či PR tímu, sa veci prezentovali až po zmixovaní a masteringu. Režisér prípadného videoklipu však mohol počúť skladbu o čosi skôr. Každopádne si spomínam, ako sme pozvali Neila a snažili sa, aby to pôsobilo všetko čo najvzrušujúcejšie. Posadili sme ho do stredu, priamo oproti reproduktorom, zvýšili hlasitosť, zhlasli svetlá a povedali mu, "Dobre Neil, vypočuj si toto!" Chceli sme z toho urobiť výnimočný moment. A bol to úžasný a silný krok k začiatku marketingovej kampane pre album, pretože práve v tej chvíli to Neil absolútne pochopil. Nespomínam si, že by Daniel niekedy povedal, že nemáme žiadnych kandidátov pre singel. Ako šéf vydavateľstva chápal omnoho viac význam a dôležitosť singlov, ale počas našich pracovných stretnutí sme sa sústredili na vytvorenie albumu ako celku, nie na single. Tie boli očividne dôležité a keď už bola nejaká skladba pre singel vybratá, venovali sme jej špeciálnu pozornosť a viac času sme jej venovali aj pri produkcií a mixe. Bolo veľmi citeľné, že "Black Celebration" je ucelený album a takto funguje najlepšie. Plynie od samého začiatku do konca a prechádza celým spektrom nálad. Jednoducho to všetko k sebe pasuje.

Jedna z vecí, ktorými sa obe predošlé nahrávania v Berlíne preslávili, je samplovanie a používanie objavených zvukov. Mám ale pocit, že na "Black Celebration" bolo samplovanie využité pomenej, určite je tam menej tých typických kovových úderov. Bol sampling využívaný naozaj menej?
Nie, to určite nie. Ako samplovací tím sme tu stavali na našich skúsenostiach a na samplovanie sme využívali modernejšiu technológiu a prispôsobovali ho nálade albumu a jednotlivých piesní. Používali sme veľmi kvalitné polyfonické samplery, takže sme v tomto smere boli sofistikovanejší. Samotný sampling bol však aj v tomto prípade hojne využívaný - určite sme sa snažili vytvárať veci tak zvláštne, ako sa len dali. Počas samplovania sme sa neustále ubezpečovali, že nepoužívame hudbu niekoho iného a to sa týkalo aj titulnej skladby, kde nás napadlo samplovať hlas Winstona Churchilla. Chceli sme použiť jeho citát, "A brief period od rejoicing", keďže sa nám páčila myšlienka krátkeho momentu radosti. Jeho hlas sme však nakoniec nepoužili, namiesto neho tie slová nahovoril Daniel a jeho záznam sme ďalej spracovali a vo finále aj použili. Takýmto spôsobom sme sa vyhýbali využívaniu prác niekoho iného! Všetci sme milovali hip - hop, ale takýmto spôsobom sme samplovať nechceli. Nechceli sme kolážovať prácu iných a vsúvať to do Martinových piesní. Samplovali sme nahraté reálne zvuky zo skutočného sveta, aby sme si boli istí, že používame originálne zvuky.

... na pokračovanie (23/08/2023)