Vesmírne dobrodružstvo (2009)

Na jar 2009 poskytli Depeche Mode, v súvislosti s vydaním albumu "Sounds Of The Universe", rozhovor pre magazín Under The Radar (Issue #26), ktorý sa o štyri roky neskôr aj v online podobe.

"Violator, to bolo naše obdobie," povie Andy "Fletch" Fletcher z Depeche Mode. "Každá veľká kapela má svoje obdobie. Coldplay zažívajú to svoje práve teraz. Úprimne, dnes hráme pre mnoho väčšie publikum, ako práve v čase albumu "Violator". Stále ho pokladám za náš najlepší album, ale rovnako si myslím, že ostatné albumy od neho nie sú príliš vzdialené. Na kapelu v našej pozícii sme až príliš veľkí realisti. Darí sa nám a na to, ako dlho už fungujeme, myslím, že ešte máme celkom slušný význam a dôležitosť."

Je až ťažké uveriť, že na budúci rok oslávi spomínané majstrovské dielo Depeche Mode, album "Violator", celých 20 rokov od svojho vydania. Album, ktorý kapelu katapultoval do stratosféry absolútnych superhviezd, sa stal nielen svedectvom masívnej popularity Depeche Mode, ale aj ich neúnavného experimentovania. Okrem podceňovaného turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion" (1993), strávila kapela lepšiu časť 1990tych rokov, a začiatku nového milénia, snahou nájsť novú silu ako trio, po tom, čo ich opustil multiinštrumentalista Alan Wilder. Po dvoch nevýrazných albumoch sa Depeche Mode dostali pod drobnohľad kritiky. V roku 2005 sa však trimfálne vrátili s albumom "Playing The Angel" s ktorým vyextrahovali tie najlepšie stránky rôznorodej hudobnej minulosti kapely a zmixovali to s ich typickým experimentalizmom. Takisto šlo o prvý album, na ktorom sa autorsky predstavil spevák Dave Gahan, a všetky jeho skladby až prekvapivo dobre fungovali s jadrom albumu, ktoré vybudoval skladateľ Martin Gore. Povzbudená kapela nestrácala čas a čoskoro sa vrátila do štúdia, kde sa pustila do nahrávania "Sounds Of The Universe", jedného z najhustejšie experimentálnych a najtemnejších albumov Depeche Mode od začiatku 1990tych rokov. "Sounds Of The Universe" sa stal jedným z najzložitejších a zároveň najpuntičkárskejších albumov v kariére kapely, z ktorého vzišli jednoznačné štadiónové hymnusy, ktoré sa dajú nájsť ako na albume "Violator", tak aj "Playing The Angel". Podľa samotných Depeche Mode, cesty k vzniku albumov "Violator" a "Sounds Of The Universe" nie sú až také odlišné.

"Pre mňa osobne bolo hnacou silou dokázať Vám, a vlastne všetkým, že sme silou, s ktorou treba počítať," poznamená spevák Dave Gahan pri spomienke na nahrávanie albumu "Violator". "Že sme boli rovnako dôležití ako Vaši U2, či ktokoľvek, kto bol vtedy miláčikom kritiky. Myslím, že sme vždy mali pocit, že sme nejakým spôsobom bezcenní. Keď sme nahrávali album "Violator", tak bez toho, že by sme čo i len tušili, aký úspech príde po jeho vydaní, sme mali pocit, že vstupujeme na nové územie. Alan Wilder, hoci bol pevnou súčasťou kapely, pristúpil k nahrávaniu po svojom. A takýchto odlišných prvkov tam bolo mnoho. K tomu sme boli mladí, prešli sme rôznymi miestami nahrávania, po celý čas sme boli spolu, chodili sa spolu zabávať, viete, užili sme si spolu kopec zábavy. A na to všetko sme spolu pracovali ako jeden tím. Myslím, že takto nejako to fungovalo aj pri tomto aktuálnom albume. Mne sa to javilo tak, akoby každý chcel ukázať, že svoju prácu zvládne dobre a že využije všetko čas, ktorý bol pre nahrávanie určený. To sa nie vždy stáva. To nepoznáte, pokiaľ sa neocitnete v polovici nahrávania. Niekedy objavujete niečo nové s niekym novým a pritom si nie ste istý, odkiaľ chcete získať zvuk. Inokedy Vás zasa odpútavajú osobné veci z prostredia mimo kapely."

Po tom, čo bol album "Playing The Angel" skvele prijatý u kritiky a darilo sa mu aj po komerčnej stránke, sa veci v tábore Depeche Mode opäť začali meniť. Povzbudený novou sebadôverou, po dvoch sólových albumoch, začal Gahan ešte viac prispievať s novým materiálom, ako po stránke skladateľskej, tak aj produkčnej, čím v podstate z časti odbremenil Martina Goreho. A bol to práve Gore, dlhé roky považovaný za chrbtovú kosť kapely, kto sa počas nahrávania zmenil najviac. Po zápase s drogovou a alkoholovou závislosťou zostal Gore konečne čistý a práve album "Sounds Of The Universe" je považovaný za prvý, ktorý nahral kompletne triezvy. "Počas nahrávania albumu "Playing The Angel" bol na tom s pitím najhoršie, vtedy bol dokonca najmenej produktívny a tom som už požiadal Davida, aby mu pomohol," prizná Fletcher. "Dnes je už tri roky absolútne triezvy a sám zistil, že mu písanie a komponovanie ide omnoho ľahšie."

"Martin v štúdiu ešte nebol taký produktívny, ako tentoraz a bol ochotný zájsť ešte ďalej, či už šlo o jeho alebo moje vlastné skladby," vysvetľuje Dave Gahan. "Naozaj sa predviedol, experimentoval s rôznymi nápadmi a partami, skúšal rôzne gitarové party, navrhoval rôzne vokálne party ... úprimne, mám pocit, že sme pri posledných albumoch trochu zleniveli, hlavne pokiaľ šlo o vrstvené harmónie alebo skúšanie nových vecí. Na tomto albume sú skladby, pri ktorých som okamžite poznal, že je tam miesto pre iné vokálne postupy, čo mi pripomenulo starú školu vokálnej harmónie Depeche Mode."

Najcharakteriskejšia vec albumu "Sounds Of The Universe" je zrejme vokálna súhra medzi Gahanom a Gorem. Aj keď ich vokály boli vždy v určitom smere zosúladené, väčšina skladieb albumu má dvoch vokalistov zharmonizovaných v celej dĺžke, čo bolo v minulosti u Depeche Mode vzácnosťou. Skladba "Peace" je dokonca postavená na niekoľkých prepletených vrstvách vokálov oboch spomenutých. "Keď mi túto skladbu predstavil Martin po prvýkrát, motal som sa okolo neho a povedal, 'Myslím, že je to jedna z najlepších skladieb, aké si kedy napísal'," povie Gahan s neskrývaným úžasom. "Už z demo podoby bolo cítiť, že skladba je plná melódii a práve to bolo na nej krásne. Niekedy skutočne neviem, kam po tieto nápady chodí."

Napriek spomenutým tradičným vzorcom Depeche Mode, ku ktorým patria analógové syntezátory, komplexné vokálne harmónie a silné melódie, je album "Sounds Of The Universe" posunom k dobrodružným územiam. Je síce málo pravdepodobné, že album dosiahne úspech podobný úspechu albumu "Violator", ale ak ste z Depeche Mode, tak toto pre Vás nemá žiaden zmysel. Podľa samotného Gahana kapela nie je schopná opakovať minulosť.

"Nie je to niečo, čoho by sme boli schopní a pôsobiť pritom skutočne úprimne," povie. "Bolo by to na nás okamžite poznať. A takisto si myslím, že by tu nebola šanca niečo také pozorovať, či počuť, nakoľko som si úplne istý, že ak by k takému niečomu došlo, tak by sme sa s Martinom na seba pozreli a zhodne skonštatovali, "Skončili sme." Vďaka Bohu, pri tejto nahrávke sa to skonštatovať nedá, myslím. Mám pocit, že to, čo sme sa za tie roky jeden od druhého naučili, či od iných, sme posunuli iným smerom, aby sme tak obohatili pocity z toho, čo sme v minulosti dokázali. Viete, keď počúvam nejaký album, chcem z neho cítiť, čo bude nasledovať a z tohto albumu to jednoznačne cítim."