Virtuálna alternatíva - 04/2001

Depeche Mode sa na jar v roku 2001 opäť blysli ďalším štúdiovým albumom, ktorým opäť spôsobili menší chaos nielen na hudobnej scéne, ale aj v radoch fanúšikov, tak ako je to u nich zvykom od vydania albumu "Violator". Počas mesiacov marec a apríl poskytli chalani niekoľko "promo" rozhovorov a tu je jeden z nich.

Mám pocit, že Davide Gahan bol pri spievaní na novom albume uvoľnenejší.
Dave: Áno, myslím, že je to badateľné. Jednoznačne som so sebou viac spokojnejší, čo dopomohlo dostať zo mňa presne to, čo som pri spievaní týchto skladieb potreboval.

Tvoj hlas vyznieva skúsenejšie a zrelšie... ako fľaša dobrého vína. Stále berieš hodiny spevu?
Dave: Nie, už dlho hodiny spevu neberiem. Premýšľal som, že v New Yorku niekoho vyhľadám, pretože práca s Evelyn (hlasová trénerka na albume "Ultra") sa mi veľmi páčila. Zostalo mi z tej spolupráce množstvo skúseností; dokonca sme si spoločné práce aj nahrali. Ale po celý čas som hlas "cvičil" naučenými technikami. Lenže neskôr už akosi na to nebol čas, no keď sa vrátim do NY, tak sa k tomu opäť vrátim. Ale takých 40 minút denne hlasovým tréningom venujem. Dokonca aj keď nepracujeme, tak spievam. Zistil som, že mi to pomáha udržať moje hlasové akordy v kondícií. Hlas je ako hudobný nástroj - čím viac s ním narábate, tým viac s ním dokážete.

Pred pár rokmi si sa niekde zmienil, že pre udržanie prístupu k albumu "Ultra" si dokonca bral hodiny jogy. Absolvoval si niečo podobné aj pri albume "Exciter"?
Dave: To bolo skutočne len zopár lekcií. Niekto, kto nám pred rokmi robil ochranku ma doviedol do jedného centra a zaplatil som si zopár hodín. Viete, ja som dosť autodidaktický typ, no dnes sa už joge nevenujem... často behávam.

Martin, s Depeche Mode si už dve dekády. Aký je to pocit byť tak dlho súčasťou skupiny? Ako veľmi sa veci zmenili?
Martin: Veci sa menia neustále, hoci vždy iným tempom. Myslím, že pri tomto nahrávaní sa vzťahy vo vnútri skupiny zlepšili. Boli sme schopní sedieť v jednej miestnosti, diskutovať o veciach, prijímať rozhodnutia, čo samozrejme vyznieva ako jednoduchý proces, no mali sme obdobie, kedy sme pred niečím takým doslova utekali. Vtedy za každým z nás chodil náš manažér a s každým rozoberal jednotlivé veci osobitne; a podobných "zlých" vecí bolo viac. Teraz sme schopní medzi sebou komunikovať, čo je veľmi dôležité - komunikácia je totiž v skupine ľudí veľmi dôležitá.

Nemáte pocit, že odchod Alana Wildera má čo dočinenia so zvukom posledných dvoch albumov?
Andrew: Aby som bol úprimný, vyvážili sme to spoluprácou s veľmi zaujímavými ľuďmi, ktorých sme prizvali práve preto, že Alan odišiel. Alan mal tendenciu mať všetko v štúdiu pod kontrolou, čiže sme spoliehali na iných ľudí a chvalabohu sme mali v tomto šťastie. Tim Simenon bol veľmi dobrý a Mark Bell bol doslova fantastický. Postaral sa o dokonalé fungovanie vecí.

Tvoje obľúbené skladby z nového albumu?
Dave: V tejto chvíli sú to "Goodnight Lovers" a "When The Body Speaks"; podľa mňa sú prekrásne a som na ne patrične hrdý. Ale ako som povedal, tak to cítim práve teraz.

Martin, mnoho ľudí ťa označuje za hnací motor Depeche Mode. Si autorom absolútnej väčšiny skladieb. Súhlasíš s týmto názorom alebo zastávaš názor, že je to viac zásluha tímovej spolupráce.
Martin: Píšem skladby, to je pravda, lenže Depeche Mode, to je spolupráca nás troch. Ak by som napísal skladby a tie si aj sám nahral, tak by zneli úplne inak. Dave má veľmi charakteristický hlas a práve ten je znakom poznateľnej kvality Depeche Mode. V momente, ako naša skladba zaznie v rádiu, tak jeho hlas každý rozpozná. A všetky tie rôzne prvky spájame spolu dohromady; práve ten spôsob práce troch individualít je to, čo je podstatou Depeche Mode.

Aká bola spolupráce s producentom Markom Bellom?
Andrew: No, Tim Simenon bol skvelý, ale veľmi odlišný. Mark medzi nás okamžite zapadol; pochopil o čo sa pokúšame, videl naše odhodlanie a odviedol presne svoju prácu. Pevne sa chopil celého procesu. Podobne ako Gareth Jones, na jeho prínos netreba zabúdať.

Martin: V štúdiu to malo naozaj skvelú dynamiku, možno aj preto, že Mark je veľmi príjemný človek a hlavne veľmi skromný, no a Gareth so sebou priniesol veľmi dobrú karmu; mal okolo seba skutočne veľmi dobrú auru. Obaja bolo veľmi pokojní a táto kombinácia vytvorila v štúdiu naozaj skvelú atmosféru.

Ako dlho vlastne trvalo nahrávanie albumu "Exciter"?
Andrew: Od momentu, ako Martin začal písať skladby do ukončenia nahrávania to bol približne rok a dva mesiace. Síce to vyzeralo ako maratón, no bola to skutočne zábava. Ale v štúdiu samotnom sme nakoniec strávili päť, či šesť mesiacov.

Kde bol album nahrávaný?
Dave: Časť bola nahrávaná v Londýne a zbytok v New Yorku a v Santa Barbare.

Prečo ste zvolili rôzne miesta? Nepôsobilo to na nahrávanie "rušivo"?
Martin: To sú všetko miesta, kde žijeme. Vždy chodíme na iné miesta a snažíme sa celý nahrávací proces rozdeliť do miest, kde bývame.

Andrew: Ja stále žijem v Londýne.... v Essexe som sa narodil a strávil mladosť. Martin žije v Santa Barbare a Dave zasa v New Yorku.

Existuje nejaký konkrétny dôvod, prečo sa album volá práve "Exciter"?
Dave: Chceli sme dať albumu skutočne optimistický, povznášajúci a pozitívny názov. Myslím, že väčšinou nás ľudia vnímajú ako "obchodníkov so smrťou", v podobnom duchu ako Leonarda Cohena, čo Morrisseyho a nám sa to už naozaj prestávalo páčiť. Takže si myslím, že je dobré, ak majú naše nahrávky pozitívne názvy, pretože si myslíme, že presne to z našej hudby vyžaruje.

Čo synergia medzi vami počas nahrávania?
Dave: Bolo to dobré, aby som bol úprimný, pre mňa to bol väčšinou relax. Hoci máme svoje rutiny a podobné veci, tak aj napriek tomu to bolo pokojné. Celé to bola veľmi pozitívna skúsenosť, spojenie pocitov, s ktorými radi pracujeme.

Skúste opísať vaše priateľstvo po toľkých rokoch, ale mimo Depeche Mode.
Andrew: Je to niečo ako rodina, vážne. Netrávime každú minútu našich životov spoločne, pretože máme vlastné rodiny a priateľov. Myslím, že sme dospeli do stavu, kedy rešpektujeme jeden druhého, vrátane výstredností. Jeden druhého dobre poznáme a to je dobré. Na tomto albume sú až štyri skladby, ktoré obsahujú slovo "láska". Tak to vyzerá, že "Exciter" je album o láske.

Dave: Nepremýsľaš ako Barbara Streisand? (smiech)

Martin: Je to ústredná téma albumu - všetky skladby sú o priateľstve. Ale ak sa pozorne pozriete na ktorýkoľvek predošlý album, tak na nich nájdete témy vzťahov a ľudskej blízkosti.

Po vypočutí albumu "Exciter" musím povedať, že znie menej tvrdo elektronicky ako jeho predchodca. Vyznie vas akustickejšie.
Martin: Ale on je až priveľmi elektronický. Mark sa do detailu pohrával s týmito elektronickými zvukmi a dal im viac akustickú podobu. Všetky zvuky prešli elektronickým spracovaním, dnešná technológia vám to dokonca umožňuje ľahšie ako kedykoľvek predtým. Na tomto albume sme použili menej analógových zvukov ako na predošlých albumoch. No v tomto prípade ide o mix gitary, živých bicích a perkusií. Depeche Mode vždy obracali veci na ruby a tie nikdy po ďalšom a ďalšom vypočutí nezneli rovnako. Nie je to tak, že sme zrazu objavili niečo, čo nikdy predtým a nijakým spôsobom s tým nemanipulovali. Len veľmi zriedka objavíme nejaký zvuk a použijeme ho v originálnej podobe.

Sú skladby postavené na osobnej skúsenosti alebo ide o fikciu?
Martin: Skladateľove skúsenosti sú vždy veľmi čudné. Niekedy ani neviem, odkiaľ námet skladby pochádza, jednoducho si sadnem, začnem brnkať na gitare, alebo zahrám zopár akordov na piáne a zrazu zo mňa začnú prúdiť slová... vychádzajú odniekiaľ z podvedomia. No napriek tomu sú z pohľadu prvej osoby a sú postavené na konkrétnej skúsenosti; nedokážem písať z pohľadu tretej osoby. Nedokážem si predstaviť, čo sa odohráva v Andyho či Davidovej hlave, viete? Túto otázku dostávam neustále a zrejme sa jej nikdy nezbavím. Je to divná otázka. S Davidom ako spevákom a so mnou ako skladateľom... je to nezvyklá situácia, to treba naozaj pripustiť.

Dave: Snažím sa na to tiež prísť. Ale to všetko, čo zo mňa vychádza, keď spieva, to prichádza z neznáma. Niekedy naozaj netušíte, odkiaľ tá inšpirácia prichádza.

Tento album sa javí aj menej temný ako "Songs Of Faith And Devotion" a "Ultra".
Dave: Nikdy som nemal pocit, že by sme prechádzali fázou smútku a temna. Vždy som tvrdil, že naša hudba je realistickejšia ako všetka, čo môžete počuť. A s každou novovydanou nahrávkou mám pocit, že je optimistickejšia, než tá predošlá; no napriek tomu vždy váhate, či je optimistickejšia. Mám k tomu všetkému bližšie a som schopný to naozaj posúdiť. Tak neviem...

Pracuje s vami Anton Corbijn opäť na grafickom návrhu albumu, koncertného pódia a videu?
Dave: Áno, navrhol grafiku a fotografie pre album a takisto prinesie nápady, čo sa týka pódia, filmovania a podobne. No napriek tomu sme si pre video "Dream On" najali iného producenta. Chceli sme pre zmenu skúsiť čosi iné.

Kedy plánujete odštartovať nové turné?
Andrew: Odštartujeme v júni v Severnej Amerike; skúšať budeme od konca apríla do polovice mája. V Amerike strávime dva a pol mesiaca. Dohromady to bude päť a pol mesiaca. Bude to ťažké, no žiadne mučenie. Nebude to rok a pol ako pri turné k "Songs Of Faith And Devotion". Odštartujeme v Kanade, presunieme sa následne na východné pobrežie USA a odtiaľ sa postupne dopravíme do Kalifornie, niekedy na začiatku augusta.

Už máte predstavu o podobe pódia?
Martin: Anton to má v podstate hotové. Pred pár dňami sme to s ním rozobrali, predstavil nám svoje nápady a vyzerá to dobre... je to progresívne.

Máte už predstavu o nejakých predskokanoch?
Andrew: Práve sa tým zaoberáme a spolu sa snažíme zostaviť zaujímavú ponuku.

Myslíte si, že ste psychicky a fyzicky pripravení na blížiace sa turné?
Dave: Budeme musieť byť! Keď vystupujete každý večer, tak veľa času na odpočinok nemáte. Robíme to pre fanúšikov, takže im každý večer musíme predviesť to najlepšie z nás. A také čodi zvládnete, len keď ste skutočne fyzicky a psychicky v poriadku.

Budú aj po skončení turné Depeche Mode pokračovať ako skupina?
Martin: Nevidím dôvod, prečo by to tak byť nemalo. Možno budeme pokračovať v nastolenom tempe a možne si dáme na čas voľno. Aby som bol úprimný, už na tom všetko pracujeme rok.

Andrew: Všetko, čo teraz robíme, je naplánované do konca roka a dúfam, že sa aj o tom všetkom budeme jeden z druhého tešiť a zaujímať sa o seba. Nemôžeme plánovať veci na štyri, či päť rokov vopred. Ani nemôžeme povedať, čo bude o desať rokov, pretože to jednoducho nevieme. Ak by sa nás v roku 1981 opýtali, kde budeme o 20 rokov, ani by nás nenapadlo, že budeme tu, kde sme dnes.

Dave: Úprimne, aj pre mňa je to ťažké, dokonca vám nepoviem, čo bude zajtra. Ale zistil som, že dnes som pod menším tlakom, takže nemusím tak premýšľať o práci, ktorá ma čaká, ako dlho bude trvať, či budeme pokračovať a podobne. Alebo či mi neodíde hlas a tak. Aby som bol úprimný, všetko, čo ma priviedlo až sem, bolo šialené, takže... kto vie, čo ešte bude?

Andrew, neuvažoval si o speve na albume Depeche Mode?
Andrew: Podľa mňa mám fantastický hlas. Vážne, a premýšľal som o tom. Bohužiaľ, Dave s Martinom sú iného názoru; vyradili ma z hry (smiech). Dave a Martin sú skvelí speváci a ja nie.

Kto vás podľa vás v detstve najviac hudobne ovplyvnil?
Dave: Pravdepodobne niekto ako David Bowie. Teda hlave, keď som mal 14. Ako 12-ročný som mal strašne rád Garyho Glittera. Ale, David Bowie ma ovplyvňoval neustále, hlavne v tých dôležitých veciach, ktoré mám rád dodnes.

Martin: Aby som bol úprimný, úplne s tebou súhlasím!

Je nejaká otázka, ktorú vám v súvislosti s Depeche Mode nikdy nikto nepoložil, napriek tomu, že ste si to vždy priali?
Martin: Ja by som bol najradšej, keby sa nás vôbec na nič nepýtali (smiech).

autor: Sat Bisla, 04/2001