“Wilder” stránka Depeche Mode (10/1986) - 2/2

Magazín Keyboard sa snažil, počas "Black Celebration" turné, vyspovedať Martina, Andyho a Alana a pripraviť tak rozhovor pre svoje októbrové vydanie. Martin s Andym však rozhovor odmietli, no Alan bol ochotný poodhaliť technické zázemie koncertov Depeche Mode.

Aké vybavenie využívate na tomto turné?
Alan: Martin obsluhuje Emulator II a PPG Wave 2.2. Andy zasa (Sequential) Prophet 2000, no a ja Emulator II a Korg Poly-800.

Emulator je Tvoj hlavný nástroj?
Správne. Korg vypĺňa pozíciu druhých kláves, hlavne v prípadoch, keď sa posledný zvuk nedá napasovať na patch Emulatora.

Koľko diskov vystriedaš v Emulatore počas koncertu?
V podstate mám pre každú skladbu jeden disk a v každej skladbe ovládam cez klávesy štyri alebo päť zvukov. Emulator je v tomto smere veľmi užitočný nástroj, priam dokonalý, teda okrem času, kedy sa načíta disk, čo trvá tak 20 sekúnd. To je asi jeho jediná nevýhoda pri využití na koncertoch. Takto sa nám vlastne spomaľuje práca, ale aj tak je to veľmi komfortný nástroj. A hlavne sú to veľmi dobré klávesy, ktoré doslova padnú do ruky.

Využívate vo veľkom aj sekvencer od Emulatora?
V štúdiu nie, ale celkom rád s ním pracujem doma, v štúdiu však veci preháňame cez Friend-Chip SMPTE časovač, prípadne sekvencer Synclavier. To preto, že Synclavier sa nechce s Friend-Chipom spojiť, tak ideme priamo cez Synclavier. Ale nové skladby boli naprogramované do BBC počítača a potom prehnané cez Friend-Chip.

Čo používate pre zvuk bicích?
V podstate samplujeme naše vlastné bicie. Keď začíname s nahrávaním albumu, tak v prvé dni nerobíme nič iné, len samplujeme. Prenajmeme si bicie a nejaké perkusie a všetko to samplujeme v rôznych priestoroch. Neskôr sa prehŕňame našou zvukovou databankou a hľadáme zvuky, ktoré by pasovali ku skladbám, na ktorých aktuálne pracujeme. Niekedy sa zasa spoľahneme na zariadenia ako Roland TR-808, pretože dokáže dodať skutočne skvelý pocit. Je to veľmi presný bicí automat, možno aj najpresnejší.

Obsahuje album "Black Celebration" nejaké sample, na ktoré si obzvlášť hrdý?
Jedna vec, ktorú by som vypichol, sa nachádza v skladbe "It Doesn´t Matter Two". Tá obsahuje veľmi veľa samplov zborov. Samozrejme, že by bolo jednoduché zobrať len jeden sampel a hrať ho obrátene polyfonicky. My sme namiesto toho zobrali pre každú jednu zborovú notu samostatný sampel, takže v podstate každá nota má iný zdroj. Získalo to tak veľmi realistický nádych. Strávili sme nad tým veľmi veľa času a nakoniec to znie doslova ľudsky. A to platí vlastne pre každú jednu skladbu, nielen pre túto. Snažili sme sa veci trochu posunúť vpred a urobiť ich realistickejšími.

A v tých nasamplovaných zboroch ste použili vlastné hlasy?
Presne tak.

Meníš svoje zvuky počas koncertu veľmi často?
Ani veľmi nie. Všetko je vopred pripravené. So zvukmi pracujem predtým, než vôbec začne turné. Potrebujem a vždy uistiť, že každý jeden zvuk má nastavenú správnu hlasitosť. Každý filter, každá pozícia ladenia, jednoducho všetko je do detailu pripravené pred prvým koncertom. Nám zostáva už len zabezpečiť, aby sa zakaždým dostal zvuk z Emulatora priamo do pultu a všetko z neho následne vychádzalo podľa plánu. Väčšina zvukov má dokonca prednahraté efekty, takže vlastne nie je potrebné vytvárať efekty naživo. Jediné efekty sa tvoria na vokáloch a možno na niektorých zvukoch bicích.

Takže na pódiu nemáte žiadne vstavané rackové efekty?
Nie. Ja na pódiu nepoužívam žiadne efekty. A krása Emulatora spočíva aj v tom, že môžete Vaše zvuky samplovať s efektami bez efektov, záleží na Vás, čo preferujete.

A čo MIDI? Zohráva na Vašich koncertoch nejakú rolu?
Iba v prípade, ak používame samplery Akai s perkusiami. Midi musíme ovládať spúšťou z kontaktných mikrofónov, nejde to napriamo, musí to ísť cez Roland Octapad. Musí to byť MIDI-ované, pretože tak je spúšťanie spoľahlivejšie. Inak je to jediné MIDI, ktoré na pódiu používame: kontaktné mikrofóny cez Roland Octopad do Akai samplera. A potom ešte MIDI Thru z jedného Akai do druhého Akai samplera, ktorý ovláda Martinove perkusie.

Ako postupujete pri príprave aranžmánov Martinových skladieb? Keďže komponuje na gitare tak je to na ostatných, aby budovali klávesové party od samého začiatku?
Hoci Martin komponuje na gitare, on ide v tomto ešte ďalej a používa aj klávesy, dokonca aj bicí automat a výsledok nám doručuje v 4-trackovom deme. No aj tak je to vo veľmi surovom stave. Zámerne sa nesnaží posúvať nám to v čistej a dobre nahratej podobe. Len to bleskovo nahrá a prinesie nám pásky. Väčšinou sú tie skladby kompletné po textovej stránke, dokonca sú tam vokálne melódie a základná atmosféra. Ostatné je už však na nás, no najskôr sa musíme rozhodnúť, na ktorých skladbách budeme pracovať. Potom je to už na mne, a možno na Danielovi Millerovi, ak sa s nami rozhodne spolupracovať, čo a ako vylepšíme. Najskôr sa zamyslíme nad štruktúrou a nad tým, či to potrebuje ďalšie "middle eight", či niečo iné.

A ako sa vyhýbate pokušeniu dať do aranžmánov príliš veľa brilantných zvukov?
Vždy je tu nebezpečenstvo, že niečo preženiete. Často pracujeme tak, že toho nahráme omnoho viac, než v skutočnosti potrebujeme, takže potom vyhadzujeme veci, ktoré nepotrebujeme. Ale v priebehu tých rokov sa nám celkom darí udržiavať veci na minime. Pokiaľ ide o samotnú produkciu zvukov, s tým vieme v študiu stráviť skutočne veľmi veľa času, aby to znelo správne. Veľmi radi sa zaoberáme kombinovanými zvukmi. V jednej hudobnej sekcií vieme použiť aj tri, či štyri rôzne zvuky pre jeden part a spolu ich mixujeme. Nemám však pocit, že by sme to nejako zvlášť preháňali. Ani si nemyslím, že by naše skladby obsahovali príliš veľa partov.

Pomáha Ti v tomto smere aj Tvoje klasické hudobné vzdelanie?
Áno, za tie roky sa ukázalo ako veľmi užitočné. Som veľmi rád, že som to v detstve absolvoval. Každý, kto takého vzdelanie odsudzuje je istým spôsobom obmedzený. V tomto smere majú, hlavne anglickí hudobníci, akýsi smiešny postoj. Hovoria tomu "anti-hudobný". Niečo v štýle, ak neviem hrať, je to lepšie, ako keď vieš. Vždy mi to pripadalo hlúpe, nakoľko Vaša práca predsa závisí od toho, ako dokážete využiť to, čo ste sa naučili. Spôsob akým ste sa to naučili až taký dôležitý nie je.

Ako vyštudovaný hráč na klávesové nástroje, vnímaš nejakú výnimočnú výzvu pri hraní s Depeche Mode?
Naša hudba nie je nijak zvlášť komplikovaná; nikdy taká nebola a zrejme ani nikdy nebude. Nie je tu žiaden priestor pre sóla, či niečo podobné. Takže, čisto z herného hľadiska, je tu dokonca niekedy až nedostatok výziev. Osobne preberám zodpovednosť za všetky veci, ktoré sa týkajú živého hrania. Samozrejme, že sa mi dostáva pomoc aj od ostatných, ale väčšinou je to na mojich pleciach. Hudbu pripravujem tak, že dávam výzvy tým, ktorí o to javia v kapele záujem. Inými slovami, ak chcem mať výzvy ja sám, tak prevezmem na pódiu tie najkomplikovanejšie party. Často hrám veci, ktoré idú cez sekvencer a nie niečo jednoduchšie, to hlavne preto, aby som sa na koncertoch nenudil. A výzvy prichádzajú inými cestami, napr. pri spôsoboch, akým objavujeme perkusie.

Čo plány na vlastné projekty, možno aj mimo kapely?
Aké také nejasné plány mám, ale nič konkrétne. Páči sa mi myšlienka fungovať samostatne, bez toho, aby som sa musel niekomu zodpovedať, čo znamená robiť si vlastný inžiniering, produkciu, hrať a vlastne všetko. Isteže by som z toho niečo veľmi rád robil, no iba vo voľnom čase. Na prvom mieste je u mňa kapela!

zdroj: Keyboard, 10/1986