S Jamesom Fordom o “Memento Mori” (2/3)

V marci tohto roka poskytol producent James Ellis Ford rozsiahle interview pre magazín Kaput, v ktorom sa autor zameral ako na nový album DM, tak aj na Jamesov prvý sólový počiť. My sa ale vrhneme na "Memento Mori" ...

Takže pred Andyho smrťou na tom boli v podstate rovnako, kedy sa začali hádať takmer o všetkom, opäť to nedávalo zmysel a ty si mal pocit, že prečo vôbec idete týmto smerom, len kvôli nejakej debate?
Presne! Ale úprimne, tentokrát to bolo jedno z najkrajších nahrávaní, aké som kedy zažil. Bolo to všetko veľmi otvorené, uvoľnené a vcelku jednoduché. Zvláštne, po albume "Spirit" som si nemyslel ... takto, "Spirit" bolo náročné, trochu drsné nahrávanie, bolo tam veľa argumentov a hádok. Ku koncu už aj medzi mnou a Martinom ... myslím, že sme sa tam s Martinom pohádali, možno kvôli poradiu skladieb, neviem presne, či som chcel jednu skladbu vynechať, prípadne nejaký text z jednej skladby, neviem si presne spomenúť. Jednoducho sme sa dostali ku koncu do slovného konfliktu a vtedy mi napadlo, "tak, a je to tu, asi s nimi už nebudem viac pracovať". Preto ma veľmi prekvapilo, že ma opäť oslovili k spolupráci, to myslím vážne. A som rád, že som do toho opäť išiel, pretože na toto nahrávanie si pamätám oveľa lepšie, než na to predošlé.

Niekedy je zrejme potrebné dopriať si trochu iného vzduchu, aby človek nakoniec pochopil, čo ste spolu dokázali vytvoriť. Spolupráca je často veľmi intenzívna záležitosť, obzvlášť ak sa ľudia navzájom nepoznajú. Zrazu skočíte z ne-vzťahu do vzťahu blízkeho.
Presne tak. A ako producent si dôveru musíte často zaslúžiť, čo samozrejme chvíľu trvá. Depeche Mode majú za sebou množstvo nahrávok nahratých rôznymi spôsobmi. Myslím, že budovanie takýchto vzťahov chvíľu trvá. Tentokrát sa nám spolupracovalo ďaleko lepšie. Takisto mať pri sebe Martu, ktorá sa postarala o inžiniering a mix, bola vcelku zaujímavá skúsenosť. O spoluprácu som ju požiadal ja, pretože sa mi veľmi páčia jej predošlé práce.

Akú Martu?
Marta Salogni. Aj do tohto nového vzťahu sme vlastne vhupli. Zrazu sme tam boli len štyria, mimo všetkého, a bolo to dosť intenzívne. No na druhej strane skvelé. Ja myslím, že to z toho albumu cítiť, v porovnaní s predošlým albumom pôsobí hravejšie a odvážnejšie. A aj samotné skladby mi prídu lepšie.

Z 15 ľudí v štúdiu ste v ňom zrazu boli len štyria. To predošlé nahrávanie, ktoré si zhodnotil ako veľmi zlé, muselo z dnešného pohľadu pôsobiť ako nejaká komédia.
Bola to naozaj zvláštna skúsenosť, veľmi podivná.

James, aká bola vlastne rola Andyho v kapele? Vždy som ho totiž vnímal ako diplomata, ktorý fungoval medzi Martinom a Davidom. Ale pri predstave tých 15 ľudí v miestnosti sa tam musel takisto strácať.
Na Andyho si spomínam ako na veľmi spoločenského človeka. Martin s Davidom sú abstinenti, prešli si v minulosti problémami s drogami, alkoholom, nechodia toľko do spoločnosti, tu a tam zájdu na večeru, ale do baru takmer vôbec. Takže Andy bol tým chlapíkom, ktorý každý večer udával tempo. Vždy sme sa všetci stretli najskôr v hotelovom bare a potom nás vzal niekam na večeru. Vlastne celý ten tím spájal. Samozrejme, aj Martina s Davidom, vždy som ho vnímal ako ich lepidlo, pretože sú to zdanlivo veľmi odlišné osobnosti, ale po poslednom nahrávaní mám pocit, že hoci im zvláštnym spôsobom robil akéhosi sprostredkovateľa, tak ich rovnako zvláštnym spôsobom tak trochu držal od seba. Nie však úmyselne. Často som mal pocit, že Andy bol akýmsi Martinovým hovorcom, pretože Martin má veľmi často veľkú averziu voči konfliktom. Toto, podľa mňa, Davida dosť frustrovalo, vieš, Martin s Andym mali veľmi blízky vzťah už od školy, možno sa David cítil tak trochu mimo, takže možno práve preto panovala medzi Andym a Davidom nevraživosť - a teraz, keď tam Andy nebol, neexistovali medzi Martinom a Davidom žiadne bariéry, čiže sa museli porozprávať, poriadne, možno prvýkrát po dlhých rokoch a ako sa ukázalo, zrejme to nakoniec nebolo až také zlé, ako si obaja mysleli. Nakoniec si uvedomili, že sa môžu pozhovárať priamo, zoči - voči.

Je zaujímavé, ako sa takéto systémy zavedú a viac sa o nich nepremýšľa. Aby si človek uvedomil, "čo to do prdele robíme?", na to sa musí stať asi niečo veľké. Vychádzajúc teda z posledných albumov, "nová paradigma depeche mode" určuje, že 3/4 skladieb pochádza od Martina, zvyšok od Davida, na rozdiel od minulosti, kedy všetky skladby písal Martin. Čo som sa s nimi bavil osobne, tak viem, že oni o tomto procese hovoria veľmi otvorene, uvádzajú to nie ako umelecké rozhodnutie, skôr ako výsledok strategických rokovaní podporovaných ich manažmentom. Ako sa v tom ty, ako producent, orientuješ?
Myslím, že toto bola pointa albumu "Spirit". Najväčší problém sporov sa týkal počtu skladieb, čiže kto môže koľkými skladbami prispieť na album a blá-blá-blá, je tam totiž tá spomenutá história, že Martin je autorom väčšiny skladieb, lenže David chcel viac vlastných skladieb. Nie som si istý, či je to nejaké striktné pravidlo, ale od Martina som vtedy dostal osem skladieb, od Davida štyri. Tentokrát to však bolo iné. Po prvýkrát o skladbách debatili ešte predtým, než vôbec išli do štúdia, dokonca si navzájom posielali melódie. Martin dokonca poslal Davidovi inštrumentálku, on k nej napísal text a poslal mu to späť ... také niečo sa u nich nestalo už veľmi dlho.

Ja neviem, ale tentokrát to celé pôsobilo viac o hudbe, než o nejakom zmluvnom záväzku. Všetko to pôsobilo ďaleko jednoduchšie. Bolo obdobie, kedy sme mali asi 20 skladieb a mali sme ich dostať na album. Takýto stav je v každom procese veľmi náročný, obzvlášť keď ide o skladby rôznych autorov. Ale v tom období sa v štúdiu objavil aj Daniel Miller, on sa s nimi zjavne pozná od úplných začiatkov. Bolo skvelé ho mať nakoniec v štúdiu, pretože sme debatili o rôznych možnostiach formy albumu a jeho dĺžke. Nakoniec to skončilo tajným hlasovaním o obľúbenosti jednotlivých skladieb a podobne. V skutočnosti to teda išlo naozaj hladko. Hlasovanie nás piatich, keďže aj Daniel tu a tam pridal svoj hlas :)

Ako veľmi podobné boli nakoniec výsledky?
Dopadlo to vcelku dobre. S väčšinou skladieb, bolo ich 9, či 10, väčšina súhlasila. Do toho tajného hlasovania sa dostali v konečnom dôsledku len 3, či 4 skladby. Ale v porovnaní s predošlým albumom to bolo takmer bezproblémové.

Ako ste to riešili v prípade albumu "Spirit"?
Tam to skončilo skutočnými hádkami a vyhrážkami odchodu z kapely :)

Dobrým znamením je, že Ti skutočne záleží na tom, čomu sa venuješ.
Dúfam. Ten posun perspektívy, ku ktorému došlo počas tohto posledného albumu, bol v mnohých smeroch veľmi zdravý. V minulosti sa do týchto vecí veľmi veľa investovalo, ale nie som si istý, koľko presne. Pravpodobne toho veľa skončilo v králičej nore, ak viete, čo tým myslím ...

Ako si prežíval reakcie fanúšikov a kritiky na album "Spirit"? Majú totiž ohromné množstvo fanúšikov, takže muselo prichádzať veľa spätnej väzby, nie? Čítaš vôbec recenzie na hudbu, na ktorej si sa podieľal? Je pre Teba dôležitý názor fanúšikov a kritiky?
Úprimne, v tejto chvíli nie. Mám aktuálne za sebou množstvo albumov. Keď som začinal, tak ma to naozaj zaujímalo, čítal som recenzie a podobne. Ale už som si tým procesom prešiel toľkokrát, zistil som, že recenzie sú taká zvláštna vec ... zažil som albumy, ktoré mali skvelé recenzie, no nedarilo sa im a nakoniec sa jednoducho stratili. A naopak, dostanete nechutnú recenziu, máte pocit, že je to celé čistá katastrofa, no nakoniec si album žije vlastným životom a stane sa niečím, čo ľudia zbožňujú. Je naozaj ťažké predpovedať, čo sa udeje s albumom po jeho vydaní. Jasné, že každý má naň vlastný názor.

Keď vyjde album, tak viem, aký mám z neho pocit, viem, či som odviedol dobrú prácu alebo či to mohlo byť lepšie. Niekedy ste na recenzie pripravení práve preto, aby sa sa potrestali. Z dlhodobého hľadiska to však nepomáha.

Je to taká klasická vec, ľudia vo Vašom okolí, ktorých názorov dôverujete a rešpektujete ich, tak spätná väzba od nich má oveľa väčšiu hodnotu, než čokoľvek iné. Vieš, niekedy musíš urobiť aj veci, ktoré vyvolajú skazu. A v takom období nikam nechodím a ani nečítam recenzie :)

>> pokračovanie