Tie roky 80-te - 1/2 (05/2023)

V súvislosti s možným opätovným návratom Depeche Mode do Austrálie, oprášil portál ABC rozhovor s Martinom Gorem, ktorý rádiu Triple J poskytol v roku 1990.

Pästné súboje, posadnutí fanúšikovia a nevysvetliteľný úspech. Tak sa dá v skratke charakterizovať prvá dekáda existencie Depeche Mode.

Ikony britskej new wave scény, Depeche Mode, pokračujú v úspešnej kariére aj 43 rokov od sformovania kapely v mestečku Basildon. Evolúcia mala po celý čas konzistenčnú podobu a zmeny v zostave, technológiách, či v samotnej popovej hudbe, vo všeobecnosti pomáhali meniť zvuk kapely a v priebehu rokov aj prístup k tvorbe hudby samotnej.

Austráliu však za svoju kariéru navštívili Depeche Mode iba dvakrát. Po prvýkrát to bolo v roku 1990, kedy v rámci svetového turné World Violation odohrali koncert v Horden Pavilion-e, v Sydney. Po druhýkrát to už bolo päť koncertov, v rámci Exotic tour 1994.

Počas prvej návštevy, ktorá sa konala v rámci turné na podporu albumu "Violator", poskytol Martin Gore rozhovor pre rádio Triple J, ktorý s ním viedol moderátor Richard Kingsmill. V diskusií Martin hodnotil prvú dekádu existencie kapely a zároveň uviedol piesne, ktoré vtedy považoval za kľúčové v ich kariére. Pozastavil sa aj nad zmenou zvuku kapely, nad rastom ich popularity a vzťahmi medzi hlavnými členmi kapely.

Strata kľúčového skladateľa

Vince Clarke bol zodpovedný za väčšinu skladieb debutového albumu "Speak & Spell" (1981), vrátane ich pretrvávajúceho popového hitu "Just Can't Get Enough". Bolo preto mimoriadne prekvapujúce, keď sa krátko po vydaní albumu rozhodol kapelu opustiť.

"Myslím, že tých dôvodov bolo hneď niekoľko," skomentuje Martin po rokoch Vinceho rozhodnutie. "Myslím, že tým hlavným bol jeho pocit, že by si to dokázal všetko urobiť po svojom. Nepotreboval v kapele pri sebe ďalších troch ľudí. Mal toho asi všetkého už dosť, potreboval mať veci viac pod kontrolou. Z demokratického rozhodnutia, kedy mal každý z nás štyroch svoj rozhodovací hlas, bol unavený. Radšej má nad vecami väčši kontrolu."

Aj keď Martin v rozhovore uviedol, že v roku 1990 mali s Vincentom už veľmi silný vzťah, uznal, že trvalo nejaký čas, kým sa po jeho odchode z kapely dostali opäť do pravidelného kontaktu.

"Prešli sme si fázou, ktorá trvala pekných pár rokov, kedy sme s ním prakticky ani neprichádzali do kontaktu. Skôr si však myslím, že to bolo hlavne preto, že sme veľmi tvrdo pracovali, dokonca aj on, a naše časové plány do seba jednoducho nezapadali. No a potom, asi štyri roky dozadu, sme na seba natrafili vo Francúzsku. Ak by som normálne stretol vo Francúzsku niekoho známeho, tak by som sa choval priateľsky. Ale on, napriek tomu, že sme fungovali spolu v kapele, sa choval dosť odmerane. Takže, nasledovala ďalšia fáza, asi rok, keby sme mu príliš veľa času nevenovali. Ale neskôr sme začali na seba narážať na rôznych večierkoch a podobných udalostiach a začalo sa to medzi nami zlepšovať. Dnes sme sa dopracovali do pozície, keby medzi nami vládne skutočné priateľstvo. Andy s ním bol za posledný rok a pol dokonca dvakrát na lyžovačke a plánujú ďalšiu. V podstate sme opäť priatelia."

Po Vinceho odchode z Depeche Mode založil kapely Yazoo a Erasure, zatiaľčo Martin, ktorý sa na debutovom albume prezentoval dvoma autorskými piesňami, prevzal skladateľské povinnosti v kapele.

"Vždy som písal piesne," povie. "Začal som s tým už ako 13-ročný, takže to nebolo pre mňa nič nové. Bol som však potlačený do úzadia, nemal som totiž dostatok hodnotného materiálu v období, keď sme nahrávali debut. No a potom to bola otázka napísať niečo priamo v štúdiu a nahrať zopár skladieb, ktoré som napísal ešte ako 17-ročný."

Ako vybrať hit? "Stále nemáme ani poňatia ..."

V roku 1990 sa Martin cítil veľmi vzdialený od Depeche Mode spred niekoľkých rokov. "Myslím, že to musí ľudí veľmi miasť," povie na margo prvých albumov kapely. "Príde mi to naozaj zaujímavé, pretože mi to znie ako úplne iná kapela. Počúvam album "Speak & Spell" a príde mi to až smiešne. Piesne ako "What's Your Name?" a podobne mi pripomínajú viac Erasure, čo bude ale zrejme tým, že ich napísal Vince."

"See You", debutový singel z albumu "A Broken Frame" (1982), bola jednou z tých skladieb, ktoré Martin vytiahol zo svojho pubertálneho spevníka. "Túto som napísal, keď som mal asi 17. Myslím, že je to prvá skutočná skladba, ktorú som napísal a dokonca bola nahratá. A viac by som sa k nej nerád vracal."

Musela to byť obrovská úľava, keď skladba nakoniec zaznamenala úspech a dokonca sa prebojovala do britskej Top 10-tky singlov. Nový imidž Depeche Mode bol dôkazom, že sú rovnako silní aj bez ich hlavného skladateľa, hoci si Martin nebol istý, že je to v konečnom dôsledku pre kapelu to najlepšie.

"Myslím, že to veľmi pomohlo sebavedomiu kapely. V skutočnosti si myslím, že sme zrazu boli sebavedomí až príliš. Keď sme vydali ďalší singel, "The Meaning Of Love", tak sme dokonca očakávali, že sa mu bude dariť ešte lepšie a to bol začiatok nášho obdobia úpadku. Trvalo to asi rok, prakticky celé obdobie "A Broken Frame". A myslím to naozaj. Nedopadlo to, samozrejme, úplne najhoršie, len naše očakávania boli príliš vysoké a myslím, že sme mali až prehnané sebavedomie. Jednoducho sme po úspechu "See You" očakávali, že veci budú lepšie a lepšie. Je to zvláštna vec. Ak sa Vášmu singlu darí naozaj dobre, prvé, čo si uvedomíte, v našom prípade hlavne po tom, čo odišiel Vince, že to istým spôsobom očakávate. Boli sme veľmi mladí, mali sme 19 a boli sme až príliš optimistickí."

Napriek tomu, že prvá dekáda je sprevádzaná celou reťazou hitov, Martin verí, že s kolegami z kapely boli slepí, pokiaľ šlo o pochopenie toho, čo by im mohlo pomôcť získať skutočné uznanie.

"Stále v tomto smere nemáme potuchy. Je to naozaj ťažké. Je pre nás veľmi zložité vybrať skladby, ktoré budú vydané vo forme singlov. Počas tých rokov sme si uvedomili, že sme úplne mimo v otázke toho, čo bude fungovať a čo nie. Obyčajne sa spojíme s Danielom Millerom a počúvame, čo hovorí, vlastne sa riadime jeho radami a pokiaľ v niečom cítime naozaj potenciál, tak ideme tým smerom."

Napriek tomu, že patria k najväčším kapelám 1990-tych rokov, zvládli Depeche Mode, celé 1980-te roky, úspešne fungovať aj bez toho, aby si platili manažéra.

"Necháme si poradiť," povie Martin. "Nemáme radi, keď nám je niečo diktované, ale veľmi dávame na rady. Nakoniec, tie rozhodnutia sú v konečnom dôsledku na nás. Stále nemáme manažéra, takže rozhodovanie prebieha demokratickým spôsobom."

To, že sa kapela ich veľkosti, dostala do dnešnej pozície (rok 1990) bez manažmentu, je niečo ohromujúce. Martin uznal, že možno kvôli takémuto fungovaniu premeškali množstvo príležitostí, ale kontrola nad vecami je pre nich dôležitejšia, než hotovosť.

"Je to jedna z vecí, ktoré nám pomáhajú a neprekážajú. Tým, že máme nad všetkým kontrolu, tak sa nám darí robiť veci presne tak, ako sami chceme. Na niektorých trhoch sme tým možno utrpeli, pretože sme neboli tlačení správnym smerom, ale v konečnom dôsledku, radšej mať veci pod kontrolou aj za cenu menších ziskov."

Za jednu z kľúčových skladieb albumu "A Broken Frame" považuje Martin singel "Leave In Silence", nakoľko naznačoval ďalšie hudobné smerovanie kapely.

"Myslím, že to bola prvá skladba, ktorá naznačila smer, akým sme sa mali po albume "A Broken Frame" vydať. Ale rovnako si myslím, že je na albume takých skladieb viac. Album "Speak & Spell" obsahuje veľa popového balastu, veľa skladieb na zahodenie, a dostatok takých skladieb je aj na albume "A Broken Frame". Ale takisto sú na ňom dve, či tri skladby, ktoré z neho doslova vyčnievajú a jednou z nich je práve "Leave In Silence", ktorá je v tomto smere najlepším príkladom."

Cit pre technológie v 1980-tych rokoch

Príbeh vývoja Depeche Mode je rovnako príbehom vývoja hudobných technológií. V období nahrávania albumu "Construction Time Again" disponovali Depeche Mode úplne odlišným vybavením, než ktoré používali pri nahrávaní prvých dvoch štúdiových albumov.

"Približne v tom období sa na trhu objavili prvé samplery," vysvetľuje Martin. "Vždy sme sa snažili držať krok s dobou, dokonca aj dnes používame nové technológie. Takže sme kúpili niekoľko samplerov a vo veľkej miere ich na albume využili."

Kapela doslova bažila po novinách, ktoré by im pomohli vytvoriť vzrušujúce nahrávky. Teda, takmer všetci z kapely.

"Možno Andy nie až tak veľmi," dodá Martin. "Úprimne, v skutočnosti ani nie je hudobník. Viac sa zameriava na obchodnú stránku kapely. A hoci s nami hrá na pódiu a podobne, nie je tým, čo by ste nazval "hudobník"."

Ich záujem o technológie však mal do istej miery akýsi zvláštny odstup. Na rozdiel od toho, v čo mnohí fanúšikovia verili, kapela nikdy nebola technológiami posadnutá a viac sa sústredila na skladateľstvo.

"Vždy sme sa snažili nevŕtať sa v tom veľmi. Ľudia si často myslia, že sme zaškatuľkovaní viac, než sme boli v skutočnosti. My sme sa len snažili nájsť vybavenie a technológie, ktoré spĺňali naše potreby, bez toho, aby sme si na tom vybudovali závislosť. Stále kladieme ten najväčší dôraz na piesne. Myslím, že v tomto sa odlišujeme od väčšiny tzv. tanečných, techno, či elektronických kapiel. My totiž komponujeme stále konvenčným spôsobom. Ak akúkoľvek z našich skladieb obnažíte, zbavíte všetkej tej inštrumentácie, tak objavíte skladbu stále veľmi normálnu, s veršami, so stredmi (middle eight) a čímkoľvek ďalším."

Čo teda znamenalo, že kapela nie vždy používala tie najnovšie a najlepšie technológie na trhu. Používali len to, čo naozaj fungovalo.

"Niektoré zariadenia, ktoré používame, by ste mohli kľudne označil za zastarané. Sampler, sekvencer a počítač, ktorý používame na posledných troch albumoch je ten, s ktorým sa cítime naozaj pohodlne, hoci možno nedokáže to, čo tie najnovšie na trhu. Nám však momentálne vyhovuje a dokáže presne to, čo potrebujeme a chceme."

Na albume "Construction Time Again" flirtovali Depeche Mode s viac industriálnymi zvukmi, pričom cez nové zariadenia vniesli do svojej tvorby tvrdšie prvky.

"Myslím, že to bolo hlavne kvôli samplerom," povie Martin. "Keď sme kúpili ten prvý, tak sme jednoducho vyšli von a nahrávali a samplovali všetko, čo nám vstúpilo do cesty. Samplovali sme všetko, čo bolo okolo nás. A veľa z tých zvukov je naozaj zaujímavých."

"Obvinili nás, že sme nastúpili do rozbehnutého vlaku Einstürzende Neubauten, možno aj preto, že sme náhodou v tom období nahrávali v Berlíne, čo bola podľa mňa skutočne viac náhoda, než čokoľvek iné. Tie nápady sme nakoniec aj tak využívali úplne odlišným spôsobom, sotva sme ich v niečom napodobňovali. Nemyslím si, že sme niekedy vôbec zneli ako Einstürzende Neubauten."

>> pokračovanie