V štúdiu BBC6Music - 1/2 (02/2023)

Počas februárovej promo zástávky v Londýne sa Martin a Dave objavili aj v štúdiu rádia BBC6Music, kde ich skvelým spôsobom vyspovedal známy moderátor Steve Lamacq.

pozn.: preklad z odposluchu

V štúdiu sú tu s nami Dave Gahan a Martin Gore z Depeche Mode a máme toho veľa, o čom sa dá hovoriť. Vráťme sa však na úplný začiatok Vašej kariéry, pretože pred pár týždňami sme robili turné po malých nezávislých kluboch, po celej krajine, a robili rozhovory s majiteľmi a návštevníkmi ... skúste si spomenúť na miesta, kde ste chodili na koncerty vy, v Essexe, kde sa začala písať Vaša história. Spomínate si vôbec na niektoré z Vašich úplne prvých vystúpení?
Dave: Jasné, pár takých miest bolo ...
Martin: Jedným z tých, kde sme začínali, bol klub s názvom Crocs, v Rayleigh, to bolo dokonca naše rezidenčné miesto.

Crocs v Rayleigh? Vieš nám to objasniť?
Martin: Mali tam živých krokodílov. Pôsobili kruto, no nikdy sa nepohli. Niekedy, ak ste tam boli tak dve hodiny, ste mohli zažiť, ako žmurkli okom.

Dave: Ale neboli nejako extra veľké, možno o niečo väčšie ako pero :)

A ja som si myslel, že to je len taká legenda, že to pomenovali podľa krokodílov, ktoré mali v bare, takže to bola pravda? Aj to s tou plastovou palmou?
Dave: Presne tak, bol to presne ten klub. Ale palma tam bola asi v iný večer, my ...
Martin: My sme tam hrávali hlavne v sobotu večer.

Dave: V sobotu, ono to bol asi veľký nočný klub, združovali sa tam ľudia z post punkovej scény, náležite vyfintení a čakali na hudbu, na ktorú by si zatancovali.

Spomenuli ste, že ste tam boli rezidentmi, čo napokon môžem potvrdiť, našiel som totiž rozpis Vašich ranných koncertov. Tu vidím, že ste hrali v Crocs, v Rayleigh, a vidím tam ďalšie tri termíny, 16. august 1980, potom 30.august, 20.september a neskôr 11. október, 25. október, následne 8.novembra a konečne 29.novembra 1980.
Dave: Zdá sa, že to tak naozaj bolo. Teda, zdá sa, že toho bolo veľa a naozaj sme boli rezidentami sobotných nocí.

Vtedy ste si asi ešte len budovali publikum, to ste asi zakaždým videli v publiku známe tváre, nie?
Dave: No, bola to väčšinou banda našich kamošov a ľudí, ktorých sme poznali. Ale pribudli aj noví známi, všetko sa to vtedy totiž predávalo ústne. Neboli žiadne mobilné telefóny a podobne. Len ste sa od niekoho dozvedeli, kto bude v klube vystupovať na budúci týždeň a podobne. A bol ešte ďalší klub, kde sme zvykli chodiť. nejaký Cliff pub, niekde ... Lee? Lee on Sea?

Martin: To bolo niekde na juhu, či západe, pretože sa to volalo Cliff

Dave: Možno, fakt neviem, niekde to byť ale muselo. Tam mali len DJ-a, ktorý tam púšťal produkciu od Bowieho, Roxy Music, Kraftwerk, Fad Gadget a podobne. Všetko to mixoval dohromady a my sme sa bláznili s davom. Vystupovali sme v rámci takýchto večerov, kde to v tých časoch dostávali do varu dj-i ako Rusty Egan. Títo ľudia prevádzkovali kluby aj v Londýne, takže do tamojších klubov sme prenikli práve cez týchto ľudí. Mám pocit, že sme mali asi šťastie, že ste o tom vtedy nevedeli, ale pre nás bolo zasa šťastním, že sa stalo niečo, čo sme si ani poriadne neuvedomovali. Len sme sa tam vtedy motali a boli kapelou, ktorá len robila muziku. Teda, robil ju Vince Clarke, jemu patrí celá zásluha. Hrali sme v kluboch, kde ľudia jednoducho chceli tancovať a on to chytil za opraty. Ľudia chceli tancovať, tak sme ich rozhýbali. Mali sme k dispozícií 30 minútový set. 30 - 40 minútový parádne rýchly set. Zvládli sme to vždy veľmi rýchlo a koľkokrát sme boli opití ešte predtým, než sme šli na pódium. Ale boli to skvelé časy.

Teda, nie že by som chceli byť nostalgický, ale stáva sa Vám niekedy, že sa v spomienkach vraciate ku všetkým tým zlomom a zvratom, ktorých bolo, za tie roky, určite veľa?
Martin: No, ja často ľuďom zvyknem hovoriť, že je to celé naozaj o šťastí a o "vybehaní" si vecí. Raz sme predskakovali Fad Gadget, v Bridge House, kde sme stretli Daniela Millera.

Daniel Miller, ktorý mal pod palcom kapelu Fad Gadget.
Martin: Podali sme si s ním ruku a ...

Dave: On Frankovi mixoval zvuk. Bol vlastne zvukárom Fad Gadget a samozrejme, vlastnil nahrávaciu spoločnosť.

Martin: Ale teda, podali sme si s ním ruku a dohodli sa s ním na nahratí jedného singla. No a do dnešného dňa je s nami.

Dave: Áno, dokonca aj tentokrát bol s nami v štúdiu. Prišiel za nami, do Kalifornie, asi na týždeň. A s ním prišli aj tie staré fóry a všetko bolo zrazu ako vždy predtým. Jediné, čo tomu všetkému chýbalo, bol samozrejme Fletch. Ale aj tak sme si na jeho adresu robili žarty, v dobrom, aj keď tu už nie je.

Poďme sa o tom porozprávať. Ako ďaleko ste boli s albumom, keď prišla správa o Andyho smrti? Vraj to bolo len pár týždňov predtým, čo ste sa mali vrátiť do štúdia.
Martin: No áno, prišlo to náhle, asi šesť týždňov predtým, čo sa k nám mal pridať.

Jeden z dôvodov, prečo ma to zaujíma, je ten, že to mohlo byť obdobie reflexie, kedy ste sa začali obzerať za minulosťou, keďže ste niekoho stratili. Nie? A začnete premýšľať o tom, čo všetko ste zažili.
Dave: Áno, takéto udalosti Vás nútia spomínať. Prišli sme o kamaráta, o niekoho, s kým sme strávili 40 rokov, tú najlepšiu časť našich životov a za ten čas ste jeho prítomnosť brali ako samozrejmosť. A zrazu sa všetko zmenilo. Zrazu na niečom pracujeme s Martinom a Fletch už v tom obraze nie je. Neviem to poriadne vysvetliť. Mne to všetko príde stále neskutočné.

Martin: Všetko, čo teraz robíme, je zrazu akoby po prvýkrát. Do štúdia sme sa napokon vrátili len my dvaja, ako duo. Jasné, spolupracovali sme s Jamesom Fordom a Martou Salogni, ale už len my dvaja, bez Andyho. A potom príde na rad fotografovanie a aj to Vám príde čudné. Sme tam zasa len my dvaja.

Dave: A Anton Corbijn samozrejme, ktorý s nami spolupracuje posledných 30 rokov.

Takže, môžeme si priblížiť vývoj celého albumu? Vy ste písali skladby už dlhšie a verím, že väčšina z tých vecí sa odohrala počas pandémie, je tak? Podarilo sa Vám však, napriek tomu, dostať spolu do štúdia?
Dave: Nie do začiatku minulého roka. Vtedy sme boli v štúdiu po prvýkrát.

Martin: So samotným nahrávaním sme začali, myslím, niekedy v júli.

Dave: Áno, ale Martin písal veľa. Dokonca má v tomto smere zaujímavý príbeh, pretože sa pustil, počas pandémie, do písania s Richardom Butletom z The Psychedelic Furs. Ja som toho až tak veľa nenapísal, aby som bol úprimný. Už som to spomínal veľakrát, ja som si len doma hral na gitare, čím som moju rodinu vcelku rozčuloval, a som si našiel som kútik v mojom byte, v New Yorku, kam som sa utiekal. Ale k písaniu ma to neviedlo. Až neskôr prišli nápady k nejakým piesňam, ale nech povie Martin.

Martin: Ja som začal s písaním v roku 2019, ale na album sa z toho obdobia dostala iba jedna skladba. Zvyšok albumu vznikol počas pandémie a poslednú skladbu som napísal niekedy v marci 2022. Ale chvíľu som sa s tým všetkým boril. Zaujímavé, že Richard ma oslovil tesne po takom období, niekedy v apríli 2020. Poslal mi sms s tým, že by sme mohli niečo spolu napísať. On mi to už spomínal veľakrát predtým a nikdy k ničomu nedošlo. Ale tenkrát som zablufoval a odpísal mu, či má nejaké nápady. No a on mi poslal zopár veršov a takouto výmenou nápadov sme napísali prvú skladbu.Spoločne sme napísali až 7 skladieb, ale jednej sme sa zbavili, pretože nebola až taká dobrá, ako tie ostatné, ktoré sa nám vydarili.

Čo ma pri počúvaní albumu zaujalo, a súvisí to s pandémiou, počas ktorej sa ľudia nejakým spôsobom stretávali, či spájali, ale, čo je zvláštne, vznikli aj akési nové rozdiely, že oba tieto prvky sú na albume zastúpené a je v ňom zakomponovaný aj určitý element odkazujúci na chaos vo svete a potom mi to došlo. Ak je niekto, kto niečo napíše o chaose vo svete, prípadne o tom nahrá album, tak sú to práve Depeche Mode. Nepatrí práve toto k tým silným stránkam, ktoré ste si za tie roky vybudovali?
Dave: No, predbehli sme dobu.

Ten album dáva tomuto šialenému svetu zmysel. Čo prezentuje album pre Vás?
Dave: Áno, okolo nás je šialený svet, ktorému neustále čelíme. Všetci hovorili len o covide, bola to taká "čerešnička na torte", ale len do momentu, kedy Putin podnikol inváziu na Ukrajinu. A veci sa zasa rozbehli. Keď však tvoríte hudbu, vytvárate okolo seba atmosféru, je nemožné, aby ste vecami okolo Vás neboli ovplyvnení. A myslím, že sa tak stalo, cítiť to z tej hudby.

Presne tak. Rád by som prenikol do albumu hlbšie, ale zahrajme si z neho aktuálny singel, "Ghosts Again". Takže, toto sú Depeche Mode so skladbou z nového albumu "Memento ..." More? Morey? Maureen?
Martin: Mori ... Mori! :)

>> pokračovanie